Archives

V GlobalLogic Slovakia ponúkame študentom príležitosť získať praktické skúsenosti prostredníctvom nášho Internship programu. Tento program je navrhnutý tak, aby pomohol stážistom rozvíjať ich zručnosti v profesionálnom prostredí, najmä v oblasti testovania, zabezpečenia kvality (QA) alebo programovania. Nedávno sme sa porozprávali s našimi tromi stážistami, aby sme sa dozvedeli viac o ich skúsenostiach a o tom, čo sa im na stáži najviac páčilo.

Skúsenosti stážistov

Viacerí naši stážisti v súčasnosti študujú na Technickej univerzite v Koszaline v Poľsku. Rozhodli sa zapojiť do našej stáže, aby získali praktické skúsenosti, najmä v oblasti QA. Informácie o tejto príležitosti im sprostredkovali naši kolegovia z Learning&Development tímu, ktorí navštívili ich univerzitu, čo vzbudilo ich záujem o účasť v programe.

Keď sme sa ich spýtali, čo sa im na stáži v GlobalLogic najviac páčilo, vyzdvihli väčšinou priateľské a motivujúce pracovné prostredie. Ocenili príležitosť učiť sa od skúsených profesionálov a možnosť zapojiť sa do reálnych projektov. Naučili sa rôzne typy testovania a lepšie pochopili agilné pracovné postupy. Ocenili najmä praktické skúsenosti s testovaním v automobilom priemysle a prácu s komunikačnými technológiami, ako je CAN (Controller Area Network).

Naši stážisti tiež chválili svojich mentorov, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v ich vzdelávacom procese. Mentori im poskytli rady, zadávali im úlohy a boli vždy k dispozícii, aby pomohli s otázkami alebo výzvami, s ktorými sa stretávali pri práci na projekte. Tento mentoring umožnil stážistom rozvíjať ich technické zručnosti a pochopiť ako účinne aplikovať to, čo sa naučili počas štúdia. Bonusom k tomu bolo prostredie, v ktorom dostávali neustálu podporu.

Typický deň stážistu začínal o 8:00 ráno. Skontrolovali si e-maily a pripravili sa na denný Stand-up o 9:00. Na týchto denných Stand-upoch bola príležitosť prediskutovať pokrok a plánovanie úloh na daný deň. Následne stážisti pracovali na svojich úlohách s prestávkou na obed okolo 13:00, po ktorej pokračovali v práci až do 16:00. Táto štruktúrovaná rutina im pomohla prispôsobiť sa profesionálnemu pracovnému prostrediu a efektívne riadiť svoj čas.

Prvá návšteva Slovenska

Pre stážistov je táto stáž ich prvou návštevou Slovenska. Boli príjemne prekvapení tým, čo krajina ponúka. Miestnu kultúru a prostredie považujú za veľmi pohostinné a užili si aj objavovanie prírodných krás Slovenska, najmä horských oblastí okolo Žiliny. Toto je výrazný kontrast k ich rodnému mestu Koszalin, ktoré sa nachádza blízko Baltského mora. Stážisti vyjadrili obdiv k slovenskej pohostinnosti, krásnemu prostrediu a príležitosti zažiť odlišný spôsob života.

Celková skúsenosť z praxe v GlobalLogic Slovensko bola pre našich stážistov veľmi pozitívna. Získali cenné profesionálne skúsenosti, učili sa od skúsených mentorov a mali možnosť spoznávať novú krajinu. Tento program nielenže poskytuje stážistom zručnosti potrebné pre ich budúcu kariéru, ale tiež im umožňuje zažiť živú kultúru a malebné krásy Slovenska. Sme hrdí na to, že môžeme študentom ponúkať takéto obohacujúce príležitosti a tešíme sa na privítanie ďalších stážistov v ďalšom roku.

 

Keď koncipujeme nový softvér, zvyčajne sa sústredíme na jeho funkcie a vplyv na spoločnosť a jej príjmy. Funkcionalitu členíme na požiadavky, prvky, užívateľské príbehy a integrácie. Keď však dôjde na samotný vývoj daného softvéru, premýšľame inak. Vývojár sa najčastejšie zameriava na inú otázku: „Aké sú tu nefunkčné požiadavky?“.

Nefunkčné požiadavky (NFR) sú kritériá alebo parametre, ktoré zaistia, že produkt spĺňa prevádzkové požiadavky ako je napr. rýchlosť, kompatibilita, lokalizácia či kapacita. Zatiaľ čo funkčné požiadavky definujú, čo by aplikácia mala robiť, NFR definujú, ako dobre by mala fungovať a napĺňať očakávania užívateľov.

Význam NFR 

NFR sú základným aspektom vývoja softvéru a slúžia ako základné požiadavky formujúce dizajn architektúry navrhovaného systému. Architektúra systému navrhnutá na základe dobre stanovených NFR vytvára plán návrhu softvéru, jeho implementáciu, nasadenie aj následnú údržbu a aktualizácie.

Mnohé známe NFR boli definované ešte pred vývojom prvej mobilnej aplikácie, preto je nevyhnutné, aby ste tieto NFR vnímali v súvislostiach z hľadiska mobilného vývoja. Ktoré z týchto nefunkčných požiadaviek sa však vzťahujú na vývoj mobilných aplikácií a na čo je treba pamätať pri plánovaní vlastnej mobilnej aplikácie?

V tomto článku si priblížime, ako NFR ovplyvňujú dizajn, vývoj a podporu mobilných aplikácií, pričom sa postupne pozrieme na každú požiadavku a na to, čo zahŕňa.

NFR z hľadiska vývoja mobilných aplikácií

Pri vývoji mobilných aplikácií je potrebné zohľadniť nasledujúce nefunkčné požiadavky, pričom niektoré z nich sa vzťahujú výhradne na mobilné zariadenia a iné sa od NFR pre vývoj webových aplikácií líšia len nepatrne.

Prístupnosť (Accessibility)

Prístupnosť v úlohe NFR hovorí o tom, ako aplikácia podporuje užívateľov so špeciálnymi potrebami alebo ako funguje za špecifických okolností, napríklad pre užívateľov so zrakovým hendikepom (User with Low Vision). Pri návrhu mobilnej aplikácie je potrebné splniť mnoho požiadaviek na prístupnosť, no používanie hlasových pokynov na ovládanie a navigáciu v aplikácii je obzvlášť dôležitou nefunkčnou požiadavkou. Prístupnosť možno tiež zvýšiť pridaním špeciálnych gest, ako je dvojité ťuknutie a aktivácia základných funkcií dlhým stlačením.

Adaptabilita (Adaptability)

V kontexte vývoja mobilných aplikácií platí, že ak aplikácia spĺňa všetky funkčné požiadavky pri dodržaní nasledujúcich podmienok, spĺňa nefunkčnú požiadavku adaptability:

  • Podpora širokého spektra rozlíšení obrazovky.
  • Podpora širokého portfólia výrobcov (v systéme Android).
  • Podpora maximálnej možnej spätnej kompatibility verzií OS.

Adaptabilita môže byť aj nefunkčnou požiadavkou na zabezpečenie bezproblémového chodu aplikácie pri pomalom internete.

Odporúčané čítanie: Selecting a Cross-Platform Solution for Mobile Application Development

Dostupnosť (Availability)

Ak je sú mobilná aplikácia a jej funkcie priamo závislé od backendového API a backendových služieb, jej dostupnosť závisí od dostupnosti týchto služieb. V kontexte mobilnej aplikácie sa však dostupnosť ako NFR týka využívania možných funkcií, aj keď backendové API nie je dostupné. Môže, napríklad, užívateľ vykonať operáciu, ktorá sa synchronizuje neskôr, keď budú služby opäť online?

Súlad (Compliance) 

Súlad sa v mobilných aplikáciách do veľkej miery týka ochrany a súkromia údajov užívateľov, pričom požiadavky na súlad stanovujú a presadzujú nariadenia HIPAA, GDPR, a pod. Ak NFR ochrany súkromia a bezpečnosti spĺňa backend aj mobilná aplikácia, vo väčšine prípadov to znamená aj dosiahnutie súladu (ak v tejto oblasti neexistujú osobité požiadavky).

Integrita dát (Data Integrity) 

Integrita dát v mobilných aplikáciách zahŕňa obnovu údajov na bezproblémové fungovanie aplikácie. Očakáva sa, že aplikácia bez problému obnoví a zachová údaje aj keď užívateľ zmení zariadenie, nainštaluje si novú verziu aplikácie alebo ak niečo vykoná v offline režime.

Uchovávanie údajov (Data Retention) 

Pri mobilných aplikáciách sa predpokladá synchronizácia údajov s backendovými službami, a preto sa vo všeobecnosti neodporúča uchovávať na lokálnom úložisku veľké súbory trvalých údajov. NFR „No data retention“ (Neuchovávanie dát) sa vzťahuje na mobilné aplikácie. Ak je však potrebné lokálnom úložisku trvalo uchovávať veľké množstvo údajov, riadiacim faktorom nefunkčnej požiadavky uchovávania údajov má byť ich objem, nie dĺžka ich uchovávania.

Nasadenie (Deployment) 

Nasadenie mobilných aplikácií prebieha zväčša prostredníctvom obchodov s aplikáciami pre systémy Android či od spoločnosti Apple. Obchody majú na sprístupňovanie aplikácií vlastné pravidlá a koncoví užívatelia preto nemajú okamžite k dispozícii aktualizácie. Nasadenie ako NFR v kontexte mobility sa (okrem jej základných špecifikácií) zameriava na informovanie užívateľov o dostupnosti nových verzií a na zastavenie používania aplikácie v prípade, ak nie sú nainštalované povinné aktualizácie. Obchody App Store aj Play Store poskytujú konfigurácie na prioritizáciu povinných aktualizácií, no systém možno aj napriek tomu navrhnúť tak, aby si bezproblémové používanie aplikácie koncovými užívateľmi vynútil povinnými aktualizáciami.

Účinnosť (Efficiency) 

Mobilné aplikácie bežia na mobilných zariadeniach, preto môžu na rozdiel od webových či backendových aplikácií využívať iba obmedzené zdroje, ako napríklad pamäť. Mobilné zariadenia sú napájané z batérie, účinnosť je dôležitou NFR. Je nevyhnutné, aby mobilná aplikácia bežala efektívne, mala nízku pamäťovú stopu a nízku spotrebu energie.

Súkromie (Privacy) 

Súkromie je ďalším dôležitým aspektom mobilných aplikácií. Z pohľadu nefunkčných požiadaviek v oblasti súkromia je dôležité nasledovné:

  • Mediálne súbory obsahujúce údaje špecifické pre užívateľa by mali byť uložené v súkromnom úložisku aplikácie a mali by byť zašifrované.
  • Mediálne súbory získané z aplikácie by sa nemali zdieľať priamo.
  • Nemalo by byť povolené kopírovanie textu z aplikácie.
  • Nemalo by byť povolené vytvárať snímky obrazovky.

Reportovanie a monitorovanie (Reporting and Monitoring) 

Reportovacie a monitorovacie NFR sú kľúčové z hľadiska podpory a údržby. Keďže mobilné aplikácie sú nainštalované na zariadeniach užívateľov, pracovníci podpory s nimi len ťažko dokážu priamo interagovať, zdieľať ich obrazovku alebo pristupovať k súborom s miestnymi záznamami. Preto sú potrebné riešenia na vzdialené zaznamenávanie a analýzu, ako sú napr. Firebase alebo Countly. Tieto riešenia dokážu zachytávať udalosti, akcie užívateľov ako aj výnimky, a môžu pomôcť analyzovať spôsob používania aplikácie.

Bezpečnosť (Security) 

Súkromie a bezpečnosť sú navzájom prepojené a z pohľadu bezpečnostných NFR je dôležité nasledovné:

  • Aplikácia by mala byť podpísaná vhodnými certifikátmi súkromnosti. Ukladanie a používanie certifikátov by mala riadiť politika.
  • Aplikáciu by nemalo byť možné nainštalovať na verzie operačných systémov (OS) vyrobené tretími stranami alebo na falšované verzie OS.
  • Údaje by mali byť šifrované v zariadení aj počas prenosu.
  • Prístup iných aplikácií by mal byť predvolene zakázaný.
  • Mali by byť dodržané všetky ostatné bezpečnostné pokyny špecifické pre danú platformu.

Použiteľnosť (Usability) 

Vzhľadom na malý rozmer je použiteľnosť dôležitou nefunkčnou požiadavkou. Všeobecne platí, že užívatelia by mali dokázať ľahko prechádzať aplikáciami a pristupovať k dôležitým funkciám najčastejšie ovládaným jednou rukou. Návrh dizajnu UX by mal aj minimálny posun obrazovky alebo vyhľadávanie v posúvateľnom obsahu a rýchly prístup k dôležitým funkciám.

Hlavné ponaučenia

Riešenie nefunkčných požiadaviek si vyžaduje proaktívny a komplexný prístup vývojárov mobilných aplikácií. Na začiatku je dôkladné plánovanie a analýza s cieľom identifikovať konkrétne NFR relevantné pre projekt. Následne je pre každú požiadavku potrebné stanoviť jasné a merateľné ciele, aby aplikácia splnila očakávania svojich užívateľov.

Na nefunkčné požiadavky myslite v každej fáze vývojového procesu. Vývojári by mali priebežne vyhodnocovať výkonnosť aplikácie, bezpečnostné opatrenia či použiteľnosť a tiež realizovať potrebné úpravy a optimalizáciu, aby dosiahli želané výsledky. Na efektívne vyriešenie NFR a vytvorenie vysoko kvalitnej mobilnej aplikácie je potrebná úzka spolupráca vývojárov, dizajnérov, testerov a ďalších zainteresovaných strán.

Prísne testovacie metodiky, ako je napríklad testovanie výkonu, bezpečnosti alebo testovanie kompatibility, pomôžu overiť, či aplikácia spĺňa definované NFR. Automatizované testovacie nástroje a rámce môžu prispieť k zvýšeniu efektivity testovacieho procesu a identifikácii prípadných prekážok, bezpečnostnej zraniteľnosti či problémov s kompatibilitou.

Nezabúdajme, že nefunkčné požiadavky nie sú jednorazovou záležitosťou. Vývoj technológií so sebou prináša aj zmeny v očakávaniach užívateľov a nové výzvy. Vývojári mobilných aplikácií musia neustále sledovať nové trendy a prispôsobovať sa novým technológiám, aby zaistili, že ich aplikácie budú spĺňať neustále sa vyvíjajúce nefunkčné požiadavky.

Prioritizácia nefunkčných požiadaviek a ich integrácia do procesu vývoja pomôže vášmu tímu tvoriť mobilné aplikácie, ktoré nespĺňajú len funkčné požiadavky, ale vynikajú aj v oblasti výkonu, bezpečnosti, použiteľnosti, kompatibility a škálovateľnosti. Takéto aplikácie majú väčšiu šancu uspieť na vysoko konkurenčnom trhu mobilných aplikácií, potešiť užívateľov a vytvoriť dobré meno vývojárskeho tímu, ktorý za nimi stojí.

Ďalšie užitočné zdroje:

V súvislosti s interakciami s ChatGPT, New Bing, Google Bard a inými rozhraniami pre veľké jazykové modely (LLM) vyvstalo za ostatných päť rokov mnoho nejasností nielen v oblasti komunikačného dizajnu („Conversation Design“), ale aj v prípade tzv. „Prompt Engineering-u“.

Jasne to rozoberá článok z Harvard Business Review s názvom „AI Prompt Engineering Isn’t the Future“ (Budúcnosť nie je AI Prompt Engineering).

Prompt engineering, to nie je len jednduché radenie slov za sebou – už len preto, že slová sa vyberajú podľa zamýšľaného významu či cieľov. V lingvistike a počítačovej lingvistike nejde len o syntax (alebo poradie slov), ale aj o sémantiku (významovú rovinu), pragmatiku (zámer, predpoklady, ciele či kontext), sociolingvistiku (profil recipienta) či dokonca psycholingvistiku (vzťah autor-prijímateľ).

Plne súhlasím s autorom v tom, že je potrebné identifikovať, definovať, vymedziť, rozdeliť, preformulovať a následne obmedziť problém a ciele. Problém však nemožno jasne definovať, vymedziť či sformulovať bez použitia jazyka alebo mimo jazyka (náš jazyk definuje svet, v ktorom žijeme, pričom viacjazyční ľudia sú najotvorenejší zo všetkých – napokon, skvelo to dokazujú naši kolegovia v GlobalLogic). Prompt engineering robí presne to, že nachádza spôsob, ako definovať problém v najmenšom možnom počte krokov: efektívne, účinne, dôsledne, predvídateľne a opakovane použiteľným/reprodukovateľným spôsobom.

Práve preto sa prompt engineering spája aj s mapovaním doménovej ontológie, teda s vymedzením problémovej oblasti sémantickými a často aj vizuálnymi spôsobmi.

Bez významu neexistuje „lingvistika“. To, čo autor (ako nelingvista) považuje za dve oddelené veci, je v skutočnosti jedno a to isté.

Preto si myslím, že (už 40 rokov) tradičný termín „language engineering“ (jazykové inžinierstvo) je vhodnejšou a trvalejšou alternatívou a s najväčšou pravdepodobnosťou prežije mňa aj autora pôvodného článku v Harward Business Report!

 

Prečítajte si viac:

Vedeli ste, že prvým programátorom na svete nebol muž, ale žena? Ada Lovance je považovaná za zakladateľku strojového programovania. Aj v GlobalLogic Slovakia máme výnimočné ženy, ktoré sú inšpiráciou pre mnohé mladé dievčatá. 

Aj to je dôvod, prečo sme už deviaty rok súčasťou Medzinárodného dňa dievčat v IT sfére, ktoré zastrešuje organizácia Aj Ty v IT. Na podujatí predstavíme šikovné kolegyne a hlavným cieľom tohto dňa bude motivovať stredoškoláčky k tomu, aby objavili krásu IT a pridali sa k nám.

V GlobalLogic organizujeme aktivity a podujatia zamerané na čisto ženské publikum, s cieľom zvýšiť diverzitu v IT prostredí. Ponúkame prednášky a aktivity, ktoré môžu využiť priamo naše kolegyne. Venujeme sa aj externému publiku žien a dievčat, s ktorým pracujeme, pretože veríme, že diverzita v konečnom dôsledku prispieva k tvorbe kreatívnejších a lepších riešení. 

A čo hovoria o svojej práci v prevažne mužskom kolektíve naše kolegyne? Na naše otázky nám odpovedali Jitka, ktorá pracuje ako testerka a Kristína, ktorá je riaditeľka marketingového oddelenia v EMEA. 

 

Ako vnímate svoju prácu v IT a čo vás na nej baví?

Jitka: Baví ma rozmanitosť práce. Učím sa stále nové veci a neskĺzavam do stereotypu. Mám rada pocit, keď vidím výsledky svojej práce a viem, že som užitočná.”

Kristína: Celé moje pôsobenie v IT je pre mňa jedna nekonečná učiaca sa jazda. Na mojej práci ma najviac baví jej rôznorodosť, dynamickosť a inakosť. Jedinečnosť ľudí, s ktorými spolupracujem. Myslím si, že veci, ktoré sa v Košiciach a vôbec IT na Slovensku robia, sú veľmi zaujímavé. Ľudia, ktorí tu v IT pracujú, majú čo svetu povedať a ja som rada, že môžem spolu s nimi rozprávať tieto príbehy.”

 

Či chceme, či nie, práca v IT je ešte stále prevažne mužskou doménou. Ako sa cítite v mužskom kolektíve?

Jitka: Väčšinou sa cítim veľmi dobre. Celý život som viac v mužskom kolektíve a nie v ženskom. Výhody, sú zjavné. Je jedno čo si oblečiem, či sa namaľujem a nikto nerieši čo mám na sebe. Muži sú vtipní, radi prehodia pár slov, neintrigujú, neskáču do reči, neohovárajú. Nevýhody? Občas sa zaseknú pri technikáliach, dokazovaní rôznych princípov a strácajú pojem o širšom obraze veci.”

Kristína: Ženy a muži prinášajú do pracovného prostredia každý inú dynamiku a čím je pracovné prostredie rôznorodejšie, tým sú tímy schopné prinášať lepšie výsledky. Ženy prinášajú často iný pohľad na vec ako muži a majú schopnosti a zručnosti, ktoré mužom chýbajú a naopak. A to je fajn, príroda to pre niečo takto zariadila. Je len na nás, aby ten správny mix žien a mužov bol zabezpečený. Aj v IT."

 

Nepomer žien a mužov v IT sfére je aktuálnou témou. Čo si myslíte, že by mohlo byť motiváciou pre ostatné ženy vstúpiť do IT?

Jitka: Myslím, že v prom rade by mal mať každý rovnakú šancu, aby robil to, čo ho baví. Aby v mladom veku človek skúsil rôzne veci a prišiel do kontaktu s rôznymi ľuďmi. Pokiaľ dievča skúsi už v mladom veku programovať alebo testovať, prípadne sa dostať do sveta IT iným spôsobom a zistí, že ju to baví a prináša radosť a uspokojenie, mala by sa môcť rozhodnúť, či sa tomu chce venovať aj profesne. Ženy vedia do IT priniesť veľa. Majú zmysel pre detail, vedia robiť viac vecí naraz, majú mnohé manažérske zručnosti už len z vedenia domácnosti a motivácie detí. Určite som za to, aby sa v IT vyskytovalo viac žien."

Kristína: Aj keď to znie ako strašiak a možno si niekto môže myslieť, že na IT nemá bunky, dnes profesie vo svete IT nie sú čisto technologické. Svet IT je dnes oblasťou rozvoja a rastu pre každého, ženy nevynímajúc. IT je oblasť, ktorá ponúka nespočetné množstvo možností pre profesný rast a rozvoj... pre tých čo sa neboja snívať, rozmýšľať, či chcú na sebe pracovať. Tých, čo chcú vidieť výsledky svojej práce… pre introvertov aj extrovertov. Jedným klikom vie dnes človek zmeniť veľa. Tak prečo by to nemohla byť žena?”

 

V závere sme oslovili Štefana Lacka, ktorý takto pekne zhodnotil, prečo sú ženy v IT dôležité.

Štefan Lacko: Ženy do väčšinou mužských kolektívov v IT prinášaju iné pohľady na vec a iné riešenia problémov. Vedia sa lepšie orientovať v riadení ľudských zdrojov, sú precíznejšie a majú vyššiu mieru zodpovednosti. Diverzifikácia je jednou z dôležitých tém, ktorej sa v GlobalLogic venuje veľká pozornosť. Je našou snahou zvýšiť zastúpenie žien v našej firme a celkovo v IT priemysle, preto podporujeme Girl’s Day."

 

Pred pandémiou nebol pojem „monitorovanie zdravotného stavu na diaľku“ bežnou súčasťou nášho slovníka. Veľké technologické a zdravotnícke spoločnosti však vo veľkom investovali do výskumu rôznych snímačov na monitorovanie zdravia, do ich uvádzania na trh a do súvisiacich ekosystémov. Dnes sa takéto monitorovanie stáva čoraz viac akceptovanou a využívanou záležitosťou.

V postpandemickom svete sa osobnej zdravotnej starostlivosti venuje stále vyššia priorita a pozornosť. Hlavný prínos monitorovania zdravia na diaľku je zrejmý: aj v prípade, že sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemôžu stretnúť s pacientom osobne, majú k dispozícii ekosystém, kde majú na diaľku dostupné všetky dôležité údaje potrebné na správnu diagnostiku a liečbu pacienta.

Ak si aj odmyslíme obavy zo šírenia infekčných ochorení, chronickí pacienti si vyžadujú priebežné monitorovanie životne dôležitých parametrov. Zdravotníci dokážu zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pacientom tým, že každodenné/rutinné monitorovanie zdravotného stavu či konzultácie môžu realizovať na diaľku a fyzické stretnutia sa obmedzia najmä závažnejšie intervencie a diagnostiku. Monitorovanie zdravotného stavu na diaľku má mnoho výhod a rozhodujúcu úlohu zohrávajú technológie.

Pozrieme sa na výhody monitorovania zdravotného stavu na diaľku, možnosti použitia a riešenia, ale najprv je dôležité niečo si vysvetliť. Monitorovanie zdravotného stavu na diaľku sa vzťahuje na zber údajov o životných funkciách pacienta, zatiaľ čo „klinická konzultácia na diaľku“ sa zameriava na liečbu na diaľku a odporúčania lekárov na základe monitorovaných životných funkcií a ďalších dostupných údajov o pacientovi. V tomto článku sa budeme zaoberať monitorovaním zdravotného stavu na diaľku.

Typy monitorovania zdravotného stavu

Monitorovanie vitálnych funkcií pacienta, ako je napr. telesná teplota, pulz, saturácia krvi kyslíkom, hmotnosť a ďalšie faktory, je základom lekárskych konzultácií a dôležitou súčasťou diagnostiky pacientových symptómov. Pravidelné monitorovanie je ešte dôležitejšie v priebehu liečby pacientov.

Monitorovanie vitálnych funkcií sa zvyčajne realizuje v nemocnici alebo na klinike, kde sa pacient lieči. Napredujúce technologické inovácie a klesajúce náklady na monitorovacie prístroje/snímače však zmenili aj túto situáciu. Tri hlavné klasifikácie monitorovania zdravotného stavu v súčasnosti tvoria:

  • Osobné monitorovanie: Pacient a zdravotník sa na monitorovanie životných funkcií pacienta musia fyzicky stretnúť.
  • Monitorovanie podľa potreby: Pacient alebo jeho opatrovateľ(ka) môže monitorovať životné funkcie pacienta v domácom prostredí podľa stanoveného harmonogramu.
  • Implicitné monitorovanie: Inteligentné nositeľné prístroje implicitne monitorujú životné funkcie pacienta a zhromažďujú o nich dáta.

Ako pomáha monitorovanie zdravotného stavu na diaľku?

Monitorovanie zdravotného stavu na diaľku kombinuje monitorovanie podľa potreby a implicitné monitorovanie, čím pomáha lekárom a iným zdravotníkom získať priebežný prehľad o údajoch pacienta, ktoré môžu signalizovať zmeny v jeho zdravotnom stave. To má zásadný význam pre pacientov trpiacich nejakým ochorením. Pri niektorých ochoreniach sa počas hospitalizácie zdá, že pacienti sú na dobrej ceste k uzdraveniu, ale v priebehu niekoľkých týždňov po prepustení sa ich zdravotné problémy vrátia. V takýchto prípadoch môže pomôcť monitorovanie zdravotného stavu na diaľku po prepustení pacienta z nemocnice.

Jedným z riešení by mohlo byť, aby kvalifikovaná zdravotná sestra na plný úväzok sledovala životné funkcie pacienta, no toto riešenie je nákladné a neudržateľné a nie je možné venovať sa takto každému pacientovi.

Platformy na monitorovanie zdravotného stavu na diaľku ponúkajú alternatívu využívajúcu systém zdravotníckych prístrojov a snímačov pripojených k mobilnej aplikácii a/alebo súboru aplikácií na monitorovanie na diaľku, ktoré odovzdávajú údaje o pacientovi zdravotníckemu personálu. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti tak získavajú priebežný prehľad o zdravotnom stave pacienta, aby mohli monitorovať existujúci plán liečby alebo zasiahnuť na základe vstupov z lekárskych prístrojov a senzorov.

Odporúčané čítanie: Digital Biomarkers: The New Era of Wearable Technology

Monitorovanie zdravotného stavu na diaľku – výhody

Monitorovanie zdravotného stavu na diaľku je prínosné pre pacientov s chronickými ochoreniami vyžadujúcich dôkladnú kontrolu životných funkcií. K ďalším výhodám tejto technológie patrí:

  • Celkové zlepšenie ponemocničnej starostlivosti založenej na dosiahnutých zdravotných výsledkoch pacienta (tzv. value-based care).
  • Intenzívne monitorovanie chronického ochorenia pacienta prostredníctvom monitorovania zdravotného stavu na diaľku.
  • Zníženie počtu návštev v nemocnici, čo odbremeňuje pacientov trpiacich problémami s pohybom.
  • Zníženie počtu opätovných hospitalizácií.
  • Uľahčenie dodržiavania obmedzení fyzického kontaktu s inými osobami.
  • Pomoc pri riešení nedostatku kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov.
  • Pravidelné monitorovanie zdravotného stavu pacientov môže pomôcť pri skoršom odhalení ochorenia a v dosahovaní lepších výsledkov liečby.

Monitorovanie zdravotného stavu na diaľku – výzvy

Podobne ako pri iných riešeniach v oblasti diaľkového monitorovania (napríklad pri prediktívnej údržbe vo výrobných odvetviach), aj monitorovanie zdravotného stavu na diaľku je závislé na konektivite zabezpečujúcej synchronizáciu údajov medzi snímačmi a prístrojmi, ktoré lekári používajú na prístup k ich výstupom. K ďalším výzvam patrí:

  • Oneskorenie pri synchronizácii údajov.
  • Zaučenie pacienta, privyknutie na nosenie nového prístroja a starostlivosť oň.
  • Nekonzistentnosť a duplicita údajov.
  • Konfigurácia prístrojov a ich ladenie na diaľku.
  • Prijímanie údajov z prístrojov s rôznymi výstupnými formátmi.

Klasifikácia prístrojov na monitorovanie zdravotného stavu na diaľku

Zdravotnícke prístroje a snímače na meranie životných funkcií tela sú najdôležitejšou súčasťou riešení na monitorovanie zdravotného stavu na diaľku. Takéto prístroje sú zväčša externé, no vďaka technologickému pokroku už niektoré z nich môžu byť aj implantované a môžu slúžiť na viaceré účely. Napríklad niektoré kardiostimulátory môžu kontrolovať srdcový tep, zároveň však môžu sledovať aj stav srdca pacienta a poskytovať o ňom dôležité informácie.

Existujú však aj obmedzenia; prístroje a snímače naprogramované na snímanie údajov pri určitej udalosti alebo v určitom čase sa napríklad musia cez Bluetooth synchronizovať s mobilnými aplikáciami. Niektoré prístroje vyžadujú na zaznamenanie požadovaných údajov o životných funkciách manuálne ovládanie, teda údaje sa do aplikácie zadávajú ručne, a pod. Zdravotnícke prístroje a snímače môžeme podľa toho vo všeobecnosti rozdeliť do nasledujúcich kategórií:

Implicitné meracie prístroje

Tieto zariadenia zbierajú údaje o životných funkciách bez manuálneho zásahu. Patria sem napr.:

  • Implantovateľné alebo pripevnené prístroje slúžiace na konkrétny účel, ako sú napr. kochleárne implantáty alebo kardiostimulátory.
  • Nositeľné prístroje ako sú napr. inteligentné hodinky alebo krokomery.

Manuálne meracie prístroje

Pacient alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musia údaje odčítať alebo zadať manuálne. Príkladom takéhoto externého prístroja je napr. pulzný oxymeter.

 

Príklady použitia monitorovania zdravotného stavu na diaľku

Existuje mnoho možných postupov na diaľkové monitorovanie zdravia. Zmapovanie pracovného postupu je dôležitou súčasťou návrhu riešenia a umožňuje všetkým zainteresovaným stranám vidieť, ako a kde sa údaje o pacientoch používajú a aké rozhodnutia sa na ich základe prijímajú.

Nasledovný obrázok mapuje bežný postup pre pacienta prepusteného z nemocnice, ktorý potrebuje dlhodobú starostlivosť:

V praxi už dnes existuje veľa príkladov použitia a inovácie v tejto oblasti otvárajú každý deň množstvo nových možností monitorovania zdravotného stavu na diaľku. Nižšie prinášame niekoľko ďalších spôsobov, ako túto technológiu možno využiť v prospech pacientov a zlepšiť tak výsledky poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Bezpečnosť a predchádzanie úrazom na pracovisku

V mnohých priemyselných odvetviach pracujú ľudia v dlhých a únavných zmenách a zlyhania v úsudku alebo ľudské chyby môžu viesť k značným finančným stratám či dokonca k stratám na životoch. V letectve, pri obsluhe ťažkých mechanizmov, pri ťažbe prírodných zdrojov ba dokonca aj v zdravotníctve je v stávke naozaj veľa. Riešenia diaľkového monitorovania zdravotného stavu môžu poskytnúť systém zdravotných kontrol pre odborníkov pôsobiacich na takýchto rizikových pracoviskách.

Poisťovníctvo

Technologický pokrok umožňuje poisťovniam využívať údaje poskytované službami monitorovania zdravotného stavu na diaľku pri rozhodovaní o poistnom. Ľudia s dlhodobo dobrým zdravotným stavom tak môžu získať nižšie poistné v porovnaní s tými, u ktorých boli v zhromaždených údajoch identifikované rizikové faktory.

Športovci

Údaje o životných funkciách môžu športovcom priniesť významné informácie, pričom monitorované telesné parametre sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho športového odvetvia alebo aktivity: napríklad oštepár môže chcieť merať rýchlosť svojho behu, aby dosiahol optimálne výsledky, plavec môže poznatky o hladine kyslíka v krvi využiť na zlepšenie výkonu, a pod. Systém monitorovania zdravotného stavu možno upraviť pomocou ďalších súborov snímačov a prístrojov a vytvoriť tak riešenia „na mieru“ pre rôzne typy športovcov.

Fitnes nadšenci

Čoraz viac ľudí chce žiť zdravým životným štýlom a monitorovanie telesných parametrov im v tom môže pomôcť. Už teraz sú k dispozícii rôzne riešenia, ako napríklad nositeľné fitnes prístroje. Zapojenie fitnes nadšencov sa môže zvýšiť aj úpravou riešení pre monitorovanie zdravotného stavu na diaľku tak, aby prístroje dokázali sledovať a vyhodnocovať aj iné aspekty každodenného života, ako je napr. kvalita spánku či čas strávený používaním elektronických prístrojov.

Dôležité aspekty hodnotenia riešení pre monitorovanie zdravotného stavu na diaľku

Konkrétne vlastnosti a možnosti zvoleného riešenia budú do značnej miery závisieť od potrieb vašej firmy, pacientov a zdravotníckeho personálu. Vo všeobecnosti by mali kvalitné riešenia pre monitorovanie zdravotného stavu na diaľku spĺňať ak nie všetky nasledujúce vlastnosti, tak aspoň ich väčšinu:

  • Jednoduché pripájanie a registrácia prístroja do systému na strane pacientov aj nemocníc/zdravotníckych zariadení.
  • Častý zber údajov z monitorovacích prístrojov a minimálne oneskorenie pri ich synchronizácii so vzdialenými službami.
  • Obchodné pravidlá optimalizované na aktiváciu výstražných upozornení a núdzových hlásení.
  • Realizácia núdzových hlásení.
  • Jednotné komunikačné riešenia na zabezpečenie komplexnej „end-to-end“ komunikácie.
  • Plánovanie osobných alebo virtuálnych stretnutí pacientov a lekárov/návštev zdravotníckych zariadení.
  • Riešenia v oblasti interoperability na zaistenie plynulého toku pacientskych záznamov.
  • Fakturácia a predplatné.
  • Súlad s nariadeniami HIPAA a GDPR[1] v oblasti ochrany osobných zdravotných údajov.

[1] Pozn. prekl.: Health Insurance Portability and Accountability Act - federálny zákon v USA požadujúci vytvorenie národných štandardov na ochranu citlivých zdravotných informácií o pacientoch pred ich zverejnením bez ich súhlasu alebo vedomia pacienta.

Príklad: IoMT FHIR Connector for Azure

Platformy na monitorovanie zdravotného stavu na diaľku sa musia vysporiadať so spoločnými výzvami ako je prijímanie údajov s vysokou časovou frekvenciou, škálovateľnosť na pridávanie nových prístrojov alebo interoperabilita údajov.

Konektor IoMT FHIR pre Azure sa pokúsil vyriešiť všetky tieto problémy poskytnutím nástrojov na bezproblémové získavanie údajov od zdravotníckych prístrojov (IOMT[1]). Údaje sa bezpečne presúvajú na platformu Azure pre potreby monitorovania zdravotného stavu pacienta na diaľku. Týmto spôsobom sa riešia aj problémy spojené s nedostatočnou interoperabilitou dát tým, že údaje sa uchovávajú na serveri FHIR (Fast Healthcare Interoperability Resources). Viac informácií nájdete v repozitári repozitári platformy github.

[1] Pozn. prekl.: Health Insurance Portability and Accountability Act - federálny zákon v USA požadujúci vytvorenie národných štandardov na ochranu citlivých zdravotných informácií o pacientoch pred ich zverejnením bez ich súhlasu alebo vedomia pacienta.
[2] Pozn. prekl.: Internet of Medical Things

Záver

Monitorovanie zdravotného stavu na diaľku je rýchlo sa rozvíjajúca doména, v ktorej prebieha intenzívny výskum a na trh pravidelne prichádzajú nové riešenia. K dispozícii je mnoho hotových riešení, no možno ich vytvoriť aj takpovediac „na mieru“, alebo ich možno postaviť na základe open source nástrojov ako je IoMT Connector for Azure tak, aby vyhovovali špecifickým potrebám pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Chcete sa dozvedieť viac? Prečítajte si, ako pomocou technológie meníme využívanie zdravotnej starostlivosti alebo sa pýtajte priamo členov tímu GlobalLogic.

 

Rozvoj umelej inteligencie (AI), ktorý sa pričinil o rýchly rozmach v oblasti technológií, so sebou prináša nevídané príležitosti, ale aj obrovské výzvy. Systémy umelej inteligencie sa čoraz viac stávajú súčasťou nášho každodenného života v podobe osobných asistentov alebo autonómnych vozidiel a etické a regulačné dôsledky ich využívania vyvolávajú dôležité diskusie. V tomto článku sa sa budeme venovať zložitými súvislosťami vývoja umelej inteligencie, etiky a regulácie.

 

Etický imperatív AI

Etické otázky týkajúce sa umelej inteligencie sú rovnako rozmanité ako spôsoby aplikácie tejto technológie. V ich centre stojí otázka, ako AI ovplyvňuje ľudskú dôstojnosť, práva a slobody. Pozrime sa napríklad na rozpoznávanie tváre: hoci táto technológia prináša zvýšenie bezpečnosti a pohodlia, zároveň vyvoláva vážne obavy o ochranu súkromia a môžu ju potenciálne zneužiť úrady či korporácie.

Ďalšou etickou otázkou je riziko predpojatosti algoritmov. Systémy umelej inteligencie totiž môžu odrážať zaujatosť prítomnú v datasetoch, na ktorých sa umelá inteligencia učí, a tak udržiavať alebo dokonca prehlbovať diskrimináciu určitých skupín ľudí. To môže mať ďalekosiahle dôsledky v oblasti uplatňovania spravodlivosti a práva, a to najmä v citlivých oblastiach, ako je trestné právo, prijímanie do zamestnania či prístup k úverom.

Rastúca autonómia systémov umelej inteligencie navyše vyvoláva otázky týkajúce sa zodpovednosti. V prípade poruchy alebo rozhodnutí, ktoré spôsobia škodu, by bolo určovanie toho, kto, alebo čo, nesie za danú škodu zodpovednosť, pomerne zložité a komplikované – sú to vývojári, prevádzkovatelia, samotný systém umelej inteligencie alebo kombinácia všetkých spomínaných subjektov?

 

Úloha regulácie

Rozvoj umelej inteligencie zvyšuje potrebu spoľahlivých regulačných rámcov. Hlavným cieľom týchto predpisov je zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia vyvíjala a zavádzala bezpečným a etickým spôsobom rešpektujúcim ľudské práva. Vypracovanie účinných právnych predpisov v tejto rýchlo sa rozvíjajúcej oblasti však v žiadnom prípade nie je jednoduchou úlohou.

Predpisy totiž musia byť na jednej strane dostatočne prísne, aby zabránili škodám a zneužitiu, pričom by mali riešiť otázky súkromia, bezpečnosti či zodpovednosti, a na druhej strane sa musia vyvarovať tomu, aby bránili inováciám a dosahovaniu potenciálnych výhod, ktoré môže umelá inteligencia spoločnosti priniesť. To všetko si vyžaduje diferencované chápanie technológie umelej inteligencie, možností jej aplikácie i jej potenciálneho vývoja v budúcnosti.

Viaceré krajiny i regióny už začali v tomto smere podnikať kroky. Napríklad Európska únia sa chystá na záverečné hlasovanie o Zákone o umelej inteligencii (Artificial Intelligence Act), čo je ambiciózny regulačný rámec s cieľom riešiť riziká spojené s konkrétnymi spôsobmi jej využitia a kategorizovať ich podľa úrovne rizika pre spoločnosť. Táto legislatíva o.i. zakáže používanie niektorých vysoko rizikových systémov AI, ako sú napr. biometrické kategorizačné systémy využívajúce citlivé ľudské charakteristiky (rasa, pohlavie, politická orientácia, a pod.), ako aj systémy sociálneho bodovania či hromadné scrapovanie obrázkov na vytváranie databáz na rozpoznávanie tvárí.

 

Etický rozvoj AI

Ústrednou témou diskusie o etike a regulácii umelej inteligencie je úloha vývojárov. Technologická komunita zodpovedá za začlenenie etických aspektov do životného cyklu systémov AI, od ich dizajnovania až po ich nasadenie. To zahŕňa prijatie zásad ako je transparentnosť, zodpovednosťspravodlivosť ako hlavných princípov vývoja umelej inteligencie.

Transparentnosť v AI zahŕňa zaistenie fungovania systémov umelej inteligencie tak, aby bolo zrozumiteľné pre používateľov a všetkých zainteresovaných a aby bolo možné rozhodnutia, ktoré umelá inteligencia urobí, vysvetliť a zdôvodniť. Je to dôležité pre budovanie dôvery v umelú inteligenciu a pre zavedenie zodpovednosti jej systémov.

Zodpovednosť sa týka mechanizmov, ktoré zabezpečia, že jednotlivci a organizácie možno brať na zodpovednosť za vyvíjané systémy umelej inteligencie zavádzané do užívania. Ide o stanovenie jasných usmernení pre etický vývoj AI a mechanizmov nápravy v prípadoch, keď systémy umelej inteligencie spôsobia škodu.

Spravodlivosť si vyžaduje aktívnu prácu na odstraňovaní predsudkov v systémoch AI a zabezpečenie, aby tieto technológie neposilňovali diskrimináciu alebo nerovné zaobchádzanie. Patrí sem kritické preskúmanie tréningových datasetov a algoritmov s cieľom identifikovať a minimalizovať potenciálnu predpojatosť.

 

Pohľad do budúcnosti

Budúcnosť umelej inteligencie so sebou prináša obrovský potenciál a ponúka riešenia tých najnaliehavejších globálnych výziev, od zdravotnej starostlivosti až po zmenu klímy. Využitie tohto potenciálu spôsobom prospešným pre celú spoločnosť si však vyžaduje dôkladnú orientáciu v etickom a regulačnom prostredí.

Do prebiehajúceho dialógu sa musia zapojiť všetci zainteresovaní aktéri, vrátane tvorcov politík, technológov a verejnosti, a podieľať sa na formovaní vývoja umelej inteligencie v súlade s etickými zásadami a spoločenskými hodnotami. Kľúčovými oblasťami sú vzdelávanie a informovanosť, pretože dobre informovaná verejnosť dokáže aj v ére umelej inteligencie lepšie obhajovať svoje práva a záujmy.

Pri riešení globálnej povahy umelej inteligencie a jej vplyvov bude rozhodujúca aj medzinárodná spolupráca. Harmonizácia cezhraničných predpisov môže pomôcť vytvoriť rovnaké podmienky a zabezpečiť, aby AI slúžila globálnemu dobru a nie prehlbovaniu rozdielov medzi rôznymi časťami sveta.

Stojíme na prahu novej éry formovanej umelou inteligenciou, no cesta vpred je plná výziev. Uprednostnením etických aspektov a vytváraním jasných a robustných regulačných rámcov však spoločnosť môže využiť silu umelej inteligencie na vytvorenie budúcnosti, ktorá bude rešpektovať ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, bude podporovať inovácie a kde ľudstvo ako celok bude napredovať. Nie je to ľahká cesta, no vďaka spoločnému úsiliu a oddanosti spoločným hodnotám môže viesť k lepšej a inkluzívnejšej budúcnosti.

 

Linda je naša kolegyňa, ktorá dokáže skĺbiť prácu a doktorandské štúdium na UNIZA. Ako sama hovorí, častokrát je to výzva, ale s dobrou organizáciou a plánovaním to vie zvládnuť. Jej minuloročná diplomová práca bola nominovaná Fakultou riadenia a informatiky Žilinskej Univerzity do súťaže IT Student Project of the Year

Odborná porota ju vybrala medzi 10 najlepších diplomových prác v oblasti IT, ktoré boli obhájené počas minulého akademického roka v celej Českej republike a na Slovensku a posunula jej prácu do finále tejto súťaže. Poďte s nami zistiť, ako súťaž prebiehala a ako sa Linde darilo. 

Continue reading Diplomová práca ju dostala na víťazné pódium

Metriky umožňujú vývojárom sledovať a pochopiť dosiahnutý pokrok, identifikovať problémy a prekážky, doladiť stratégie a stanoviť realistické ciele v procese vývoja softvéru. Ak ich chcete čo najlepšie využiť, musíte vybrať tie správne metriky pre konkrétne potreby vášho tímu.

Výber vhodných metrík však môže byť náročný. Existuje mnoho rôznych typov metrík, pričom každá z nich prináša konkrétnym projektom inú pridanú hodnotu.

Účelom tohto článku je identifikovať vlastnosti, ktoré treba hľadať v rôznych prístupoch k softvérovým metrikám, a ponúknuť príklady možných metrík pre vaše ďalšie projekty. Článok zároveň obsahuje tipy na zlepšenie stratégie vývoja pri ich uplatňovaní.

 

Čo sú softvérové metriky a prečo sú dôležité?

Softvérové metriky sú merania používané na hodnotenie efektívnosti procesu vývoja softvéru a aj samotného softvéru. Môžu napríklad merať výkonnosť a kvalitu softvérovej aplikácie výpočtom rýchlosti systému, jeho škálovateľnosti, použiteľnosti, chýb, pokrytia kódu či náročnosti na údržbu.

Metriky môžu tiež vývojárom poskytnúť neoceniteľné údaje. Umožňujú im včas identifikovať problémy a zrealizovať prípadné korekcie skôr, ako dôjde k príliš veľkým škodám. Okrem toho im v rámci projektu pomáhajú dodržiavať odhadované náklady a termíny.

Softvérové metriky navyše poskytujú aj informácie o potenciálnych konfliktoch medzi vývojármi a užívateľmi. Sú preto nevyhnutné, ak chcete zaistiť, že  program splní očakávania zákazníka či klienta. Metriky tiež môžu pomôcť vývojárskym tímom prijať rozhodnutia, ktoré najlepšie naplnia záujmy všetkých zúčastnených strán.

Odporúčame prečítať: Managing Complex Digital Transformation Programs

Kategórie a príklady softvérových metrík

Vývojári sa pri vytváraní a údržbe softvérového programu môžu zamerať na množstvo ukazovateľov. Pre zjednodušenie uvádzame štyri spôsoby, ako metriky kategorizovať.

Prvou kategóriou metrík softvéru, na ktorú by sa vývojári mali zamerať, je výkon. Výkonnostné metriky merajú rýchlosť, spoľahlivosť a škálovateľnosť systému. Príkladom takýchto metrík sú napríklad čas odozvy, priepustnosť, využitie zdrojov či využitie pamäte. Sú nevyhnutné na pochopenie toho, ako dobre systém dokáže spracovať zadané požiadavky.

Druhou kategóriou, ktorá by sa mohla developerom hodiť, je kvalita. Metriky kvality merajú správnosť a úplnosť systému a môžu zahŕňať napríklad pokrytie kódu, hustotu chýb alebo mieru úspešnosti testovacích prípadov. Tieto metriky sú kľúčom k pochopeniu miery funkčnosti systému z hľadiska jeho schopnosti produkovať správne výsledky a spĺňať požiadavky zákazníka.

Treťou dôležitou kategóriou je použiteľnosť. Metriky použiteľnosti mapujú jednoduchosť používania systému. Patrí sem napríklad skóre spokojnosti užívateľov, čas dokončenia úlohy alebo chybovosť. Tieto metriky sú dôležité na pochopenie toho, ako dobre funguje systém z hľadiska jeho možnosti používania zákazníkmi.

Štvrtou kategóriou je udržiavateľnosť. Metriky udržiavateľnosti merajú jednoduchosť údržby a modifikácie systému. K príkladom tejto metriky patrí zložitosť kódu, technický dlh či miera refaktorovania. Tieto metriky sú nevyhnutné na pochopenie toho, ako dobre systém funguje, pokiaľ ide o jeho servisovanie a úpravy.

To, ktoré metriky budú vývojári softvéru sledovať, závisí od cieľov, požiadaviek a limitov zainteresovaných strán a vývojového tímu. Teraz, keď sme sa pozreli na rôzne kategórie metrík, ktoré vývojári berú do úvahy, nastal čas pozrieť sa na niekoľko konkrétnych metrík.

Ďalšie softvérové metriky na zváženie:

  1. Skutočné pokrytie testami meria rozsah testovaného kódu. Je to percento riadkov kódu, vetiev a stavov overených počas jednotkových testov. Skutočné pokrytie testami ukazuje, ktoré časti aplikácie sú dobre otestované a ktoré potrebujú ďalšie testovanie. Pravidelným meraním tejto metriky môžu vývojári zlepšiť proces zabezpečenia kvality a zaistiť odhalenie chýb ešte pred vydaním softvéru.
  2. Rýchlosť tímov (velocity) je postup vývoja softvéru mapujúci množstvo práce dokončené tímom v rámci jednej iterácie. Vyjadruje sa v bodoch (story points) za iteráciu. Slúži na meranie rýchlosti práce tímu na projekte. Velocity pomáha udržať motiváciu tímu a jeho schopnosť sústrediť sa na dokončenie cieľov v rámci každej iterácie, čím členov tímu motivuje k ďalšiemu úsiliu. Zároveň poskytuje cenné údaje na plánovanie zdrojov a odhady ďalších šprintov.
  3. Uniknuté chyby sú problémy, ktoré sa objavia počas procesu vývoja softvéru a dostanú sa do vydanej verzie aplikácie, pretože ostali počas testovania nepovšimnuté. Takéto problémy sa môžu vyskytnúť, keď vývojový tím potrebuje viac stratégií na dôkladné otestovanie všetkých funkcií a problémov pred vydaním verzie. Uniknuté chyby spôsobujú vážne problémy v ďalšom používaní aplikácií a často spôsobujú, že aplikáciu je potrebné nákladne prepracovať, zákazníci sú nespokojní zákazníkov a spôsobujú stratu času.
  4. Release Burndown je nástroj na riadenie projektov používaný na sledovanie napredovania dlhodobých projektov. Cieľom je presne predvídať a riadiť zmeny v rozsahu a časovom harmonograme projektu, aby sa dodržali stanovené termíny dodania. Táto metrika poskytuje prehľad o funkciách, úlohách, cieľoch a výkonnostných ukazovateľoch projektu v grafickej forme (tzv. burndown graf) a vo  forme tabuľky. Release burndown môže navyše pomôcť identifikovať problematické miesta alebo oneskorenia.
  5. Lead Time je časový úsek medzi začiatkom projektu a jeho dodaním. Tieto lehoty sa môžu veľmi líšiť v závislosti od konkrétneho projektu, ale zvyčajne zahŕňajú viacero činností, ktoré je nevyhnutné zrealizovať, kým je softvér pripravený.
  6. Spokojnosť zákazníkov je metrika merajúca spokojnosť zákazníkov s produktom alebo službou. Zákazníci sú spokojní, keď výkonnosť softvéru splnila alebo prekročila ich očakávania. Meranie spokojnosti zákazníkov je dôležité, pretože umožňuje firmám identifikovať slabé miesta v ponúkaných službách a rýchlo ich riešiť.
  7. Pomer otvorených/uzavretých ticketov pri vývoji softvéru je porovnanie počtu úloh v procese s počtom dokončených úloh za dané obdobie. Zvyčajne sa vypočítava ako percentuálny podiel celkového počtu otvorených a uzavretých ticketov za deň, mesiac alebo rok. Táto metrika pomáha organizáciám pochopiť, ako rýchlo dokáže ich vývojový tím dokončiť úlohy a vyhovieť meniacim sa požiadavkám rôznych zainteresovaných strán.
  8. Percento odhalených chýb (Defect Detection Percentage - DDP) je metrika používaná na meranie podielu kódovacích chýb identifikovaných v procese vývoja a testovania softvéru. Je to dôležitá metrika používaná na vyhodnotenie miery úspešnosti projektu. Vyššie percento DDP naznačuje lepšie zabezpečenie kvality a znamená nižšie náklady na údržbu v budúcnosti.

Odporúčame prečítať: Continuous Inspection: How to Define, Measure and Continuously Improve Code Quality

Metrika Goal Question Metric

Basiliho metrika Goal Question Metric (GQM) je prístup k hodnoteniu obľúbený medzi vývojármi pre svoju jasnú štruktúru a jednoduché použitie. GQM je technika analýzy kvality softvéru definujúca a mapujúca ciele vývoja, údržby a zlepšovania softvéru.

GQM umožňuje projektovým tímom analyzovať ich úspechy a problémy týkajúce sa produktivity, harmonogramu, nákladov a kvality. GQM sa člení na trojstupňový proces analýzy: definovanie cieľov, otázok a metrík. Takto využitie prístupu GQM vysvetľuje jeho autor:

„Model GQM je hierarchická štruktúra… začínajúca cieľom (špecifikácia účelu merania, meraného objektu či otázky a hľadiska, z ktorého sa meranie uskutočňuje). Cieľ sa upresňuje vo forme niekoľkých otázok, ako je tá uvedená v príklade. Otázky zvyčajne rozkladajú problém na jeho hlavné zložky. Každá otázka sa potom spresní na metriky, niektoré z nich sú objektívne, niektoré sú subjektívne…

Tá istá metrika sa v rámci toho istého cieľa môže použiť na zodpovedanie rôznych otázok. Niekoľko modelov GQM môže mať aj spoločné otázky a metriky. Tým sa zabezpečí, že pri skutočnom meraní sa správne zohľadnia rôzne uhly pohľadu (t. j. metrika môže mať pri meraní z rôznych uhlov pohľadu rôzne hodnoty).“

Prístup GQM je vynikajúcou voľbou pre výber a analýzu metrík softvéru, pretože sa zameriava na ciele projektu a poskytuje spôsob merania pokroku. Okrem toho umožňuje vývojárom sledovať pokrok v čase a realizovať prípadné úpravy.

 

Zhrnutie

Pri výbere softvérových metrík je dôležité zvážiť špecifické potreby vášho projektu a vybrať relevantné metriky.

Mali by sa zvážiť metriky výkonnosti, kvality, použiteľnosti a udržiavateľnosti, aby ste mali komplexný prehľad o tom, ako dobre váš systém funguje.

Výber správnych metrík pre váš projekt na vývoj softvéru môže vášmu tímu umožniť získať nielen cenné informácie o priebehu jeho vývojového úsilia, ale aj informovane rozhodovať o jeho zlepšovaní.

 

Užitočné zdroje:

Som si istý, že skôr či neskôr všetci zistíme, aké to je, keď je kreatívna umelá inteligencia ako napríklad ChatGPT súčasťou nášho každodenného života. Neustále mi vŕta v hlave, aké to bude.

Keď špekulujem o budúcnosti, zvyknem sa obzrieť na minulosť, aby som tam zachytil stopy naznačujúce, čo príde. Mám už svoje roky a tak som časť svojho dospelého života prežil vo svete „pred internetom“. Neustály prístup k najrôznejším zdrojom informácií kdekoľvek je dnes úplne bežný, ale v mojej mladosti a ranej dospelosti to bolo sci-fi. Ak sme vtedy chceli niečo vedieť, museli sme si vziať knihu alebo ísť do knižnice a vyhľadať si to.

Moja manželka rada hovorí, že nie je technický typ, no niekedy sa mi zdá, že mi zakaždým kladie otázky, na zodpovedanie ktorých musím použiť práve technologické vymoženosti.

Napríklad: radi spolu večer relaxujeme pri sledovaní „príjemných“ mysterióznych seriálov, v ktorých je veľmi málo násilia či krviprelievania. Keďže sme vášniví diváci, neustále hľadáme seriály, ktoré sú pre nás nové, hoci sú vlastne staré.

Nedávno sme začali pozerať vyše 15 rokov starý seriál so známym filmovým a televíznym hercom Dickom van Dykeom a jeho synom. Seriál sa nám obom veľmi páčil. Na konci prvej časti sa ma manželka opýtala: „V akom inom mysterióznom seriáli Dick van Dyke ešte účinkoval? Musí byť už veľmi starý - je ešte vôbec nažive?“

Odporúčame prečítať: Tips for Staying Relevant in the Age of Creative AIs Like ChatGPT

V „predinternetovej“ dobe by boli tieto otázky nezodpovedateľné. Bez návštevy verejnej knižnice by sa na ne jednoducho nedalo odpovedať a podobná konverzácia by sa skončila pokrčením ramien a slovom „neviem“.

Ale v dobe internetu som jednoducho vytiahol z vrecka telefón a na Wikipédii som si okamžite našiel článok o hercovi a komikovi Dickovi van Dykeovi. Zistil som, že v roku 2023 ešte žil – a mal 97 rokov! Akčný seriál, ktorý sme práve pozerali, natočil vo veku 81 rokov (čo je úžasné), a v minulosti, opäť so svojím synom, natočil aj ďalší dlhý mysteriózny seriál, na sledovanie ktorého sa s manželkou už teraz tešíme.

Tento príklad je možno banálny, ale hovorí veľa o našich dnešných očakávaniach okamžitého prístupu k informáciám.

V tomto prípade obohatila technológia (telefón, internet, verejná encyklopédia Wikipédia, atď.) aspoň trochu môj život aj život mojej manželky tým, že nám poskytla zaujímavé informácie a poznatky o seriáli, ktorý sa nám obom bude pravdepodobne páčiť. Pred érou internetu by bolo získať tieto informácie také náročné, že by sa tým ani jeden z nás  neobťažoval.

Iná otázka, ktorú mi raz manželka položila pred dlhou cestou, bola: „Aké budeme mať po ceste počasie?“ Odvtedy som už zistil, že v App Store existuje aspoň jedna aplikácia, ktorá ponúka odpovede na takéto otázky. Predpokladajme však, že by to tak nebolo. Ako by som na manželkinu otázku mohol odpovedať?

Ak by som to chcel urobiť primerane dobre „manuálne“ na svojom telefóne, najprv by som si musel určiť našu trasu. Potom by som musel vypočítať čas dojazdu do rôznych bodov na trase a pre každý z tých miest by som si musel vyhľadať predpoveď počasia v čase, keď by sme ním mali prechádzať. Všetko by som to zhrnul do tabuľky a ukázal by som manželke svoju odpoveď. A ak by som chcel byť puntičkár, priebežne by som počas cesty údaje aktualizoval a zohľadňoval by som najaktuálnejšie predpovede a predpokladané časy príchodu.

Namiesto toho som pokrčil plecia a odpovedal „neviem“. Bolo jednoducho príliš náročné všetko to zisťovať. Vedel som si predstaviť, že by som napísal krátky skript, ktorý by mal prístup k potrebným zdrojom informácií a vykonal rôzne výpočty za mňa, ale aj to sa mi zdalo byť priveľa námahy a rozhodne mi to nestálo za čas, ktorý by to zabralo.

Predpokladajme však, že by sme mali prístup ku všetkým informáciám o počasí, ktoré manželka chcela. Mohli sme si možno naplánovať trasu lepšie, mohli sme obísť búrku, mohli sme tiež zohľadniť informácie o počasí v plánovanom trvaní jazdy a spresniť tak našu trasu - a predpovede. Ale opäť mi to prišlo ako námaha, ktorá pri jedinej ceste nestála za to. A tak sme jednoducho vyrazili na cestu.

Vďaka kreatívnym AI  je však pravdepodobné, že v budúcnosti budeme môcť ja alebo moja manželka opísať umelej inteligencii, čo chceme, a umelá inteligencia vytvorí jednorazovú aplikáciu, ktorá našu otázku zodpovie. V určitom momente, a možno to už nebude dlho trvať, umelá inteligencia môže vedieť priamo odpovedať na pôvodnú otázku mojej manželky „Aké je na našej trase počasie?“. V krátkodobom horizonte však možno bude potrebovať podrobnejší pokyn, napríklad: „Napíš skript, ktorý určí trasu z bodu A do bodu B a vyhľadá predpoveď počasia v 10 rovnomerne rozmiestnených medziľahlých bodoch na danej trase na základe aktuálneho predpokladaného času príchodu do tohto bodu a zobrazí odpovede na anotovanej mape trasy“ (prípadne ešte niečo podrobnejšie).

Predpokladám, že umelá inteligencia sa bude časom všeobecne vyvíjať tak, že už nebude potrebné zadanie opísať podrobne, ako to uvádzam vo svojom príklade, ale bude už ďalej (napríklad bude stačiť pôvodná otázka mojej manželky), pričom tento vývoj môže byť veľmi rýchly.

Odporúčame prečítať: Software, the Last Handmade Thing

Uľahčenie niečoho, čo v súčasnosti predstavuje problém, sa môže zdať triviálnym, no v skutočnosti to robí náš život lepším. Užitočné ale nepríjemné veci a činnosti sa spravidla vykonávajú len vtedy, keď sú naozaj potrebné alebo ak môžu potenciálne priniesť nejakú významnú odmenu. To však znamená, že mnohé životné príležitosti zostávajú nevyužité.

Mnohí, možno niekedy aj všetci, máme tendenciu veriť, že životné šťastie spočíva vo veľkých veciach, ako je rodina, zdravie či kariérny úspech. A vskutku, tieto veci sú nepochybne dôležité.

Ale v širšom kontexte sú to práve malé, každodenné radosti, ktoré robia život bohatším. Drobnosti, ako napríklad to, že sa vyhnete po ceste zlému počasiu alebo objavíte nový seriál a pozriete si ho spolu s manželkou, zvyšujú rozmanitosť, radosť a aj bezpečie v našich životoch.

Myslím, že popri všetkej tej neistote, ako kreatívna umelá inteligencia ovplyvní náš život a prácu, sa môžeme tešiť na to, že sa vďaka nej zvýši množstvo vecí, ktoré sa môžeme ľahko dozvedieť či ktorým sa môžeme venovať.

Či to bude rozsahom porovnateľné s tým, čoho svedkami sme boli pri nástupe internetu, ukáže až čas, no predpokladám, že to bude rovnako prevratné. A ja sa teším aj z toho, že mi to možno veľmi pomôže odpovedať na ďalšie otázky, ktoré vymyslí moja manželka!

Nie je to tak dávno, čo sme riešili “Covid dobu” a s tým spojený prechod na online fungovanie. Popasovali sme sa s tým, nastavili hybridné režimy, zmenili sme priority, upravili typ aktivít pre zamestnancov. Dali sme to! Čo to však prinieslo? Bude to tak už navždy?

Flexibilita spoločností nebola ešte taká žiadúca ako v súčasnej online dobe. Reflektovať turbulentné zmeny na trhu a pritom si zachovať svoje “typické pre nás". Boj o klientov a zamestnancov, zaujímavé až netradičné benefity, firemná atmosféra, zabezpečenie rozvoja zamestnancov a manažérov idú ruka v ruke s pravidelným využívaním nástrojov pre spätnú väzbu.

 

Počúvame ľudí

Často dostávam otázku, prečo zamestnanci nie sú spokojní? Prečo je spolupatričnosť k spoločnosti taká dôležitá? Na jednej strane firmy ponúkajú remote pozície, na druhej strane je takýto zamestnanec náchylnejší opustiť firmu. Dôvod je jednoduchý. Sme ľudia a ľudskosť je niečo, čo sa v online priestore veľmi ťažko ukazuje a buduje.

Počúvame, čo hovoria ľudia, keď sa rozhodnú odísť od svojho zamestnávateľa? Čo robíme so zistenými informáciami? Ak chceme oceniť prácu zamestnanca, pošleme mu oficiálny list či email? Alebo sa s ním stretneme a potrasieme mu rukou? Odpoveď všetci dobre poznáme. Preto v týchto časoch je najdôležitejšie nespohodlnieť online možnosťami a dať si tú námahu rozprávať sa s ľuďmi osobne. Rozprávať, počúvať, vnímať, prejaviť emócie. Prečo? Pretože sme ľudia. 

Prieskumy spokojnosti zamestnancov majú význam iba ak z nich máme úžitok. My v GlobalLogic Slovakia razíme cestu neustálej práce s výsledkami takýchto prieskumov. Prieskum - výsledky- analýza - spracovanie - komunikácia - zapojenie úplne každého do nastavenia akčných krokov (veľmi dôležitý krok, pretože sa zapoja aj ľudia, ktorí prieskum nemuseli vypĺňať) - pravidelné stretnutia k tejto téme - komunikácia nasledujúcich krokov a zmien, ktoré sa podarili na základe spätnej väzby od našich zamestnancov a opäť prieskum - výsledky atď. Aby sme mohli z výsledkov vychádzať, potrebujeme čo najväčšiu účasť. Tú zabezpečujeme práve tým, že s výsledkami pracujeme a zamestnanci vidia, že nám na ich názore a návrhoch záleží, že im dávame priestor a zapájame ich do zmien.

Aktívne počúvať znamená prejaviť, že sme ľudia a nie stroje. Prejaviť reálny záujem o zamestnanca znamená zvyšovanie lojality a spolupatričnosti k firme. Vedieť aktívne počúvať je prejavom najvyššej profesionálnej zrelosti people manažéra.

 

Rozprávame sa s ľuďmi

Rozhovor je základnou výsadou ľudí. Sami sme už zažili ten pocit, keď sa s niekym rozprávame a on hľadí na hodinky, do mobilu, dokonca si vybavuje správy v telefóne či počítači a pritom sa usmieva. Aký je to pocit?

Pozrime sa na kvalitatívnu časť rozhovoru. V GlobalLogic Slovakia sa usilujeme zabezpečiť prostredníctvom priamych nadriadených každému zamestnancovi kvalitné a pravidelné one-on-one stretnutia. Preto najdôležitejšia a najstrategickejšia úloha HR Business Partnerov je neustála podpora a rozvoj leadershipu a people manažmentu našich manažérov. Ich spokojnosť, ich angažovanosť a spolupatričnosť sa priamo ukazuje na rovnakých hodnotách v ich tímoch a je priamo viditeľná vo výsledkoch.

Manažér musí zohľadniť každého zamestnanca samostatne na základe jeho osobnosti, potrieb, vnútorných motivátorov a plánov a docieliť aj svoje obchodné plány. Vieme, že jednu a tú istú informáciu vieme povedať viacerými spôsobmi. Dôležité je dať rozhovoru patričnú prioritu, pripraviť sa dôkladne na rozhovor, pripraviť si otázky a sústrediť sa počas celého rozhovoru. Týmto prístupom dáva manažér najavo, že mu na zamestnancovi záleží a že ho zaujíma. To, ako veľmi bude rozhovor užitočný a zmysluplný závisí teda úplne od toho, kto a ako rozhovor vedie. 

Na základe spätnej väzby od zamestnancov vieme, že to, ako sa manažér rozpráva s ľuďmi je jedným z najväčších rozdielov medzi “dobrým” a “zlým” manažérom. Manažér, ktorý má toto zvládnuté, dokáže dať svojim ľuďom pocit istoty aj v ťažkých časoch, v ktorých sa môže firma občas nachádzať.  Aj keď tu hovoríme o ideále, v realite sa môže zdať, že je to nedosiahnuteľné. Náročné to môže byť v dôsledku komplikácií na projekte, z dôvodu zaneprázdnenosti, nedostatku času... je fajn ideál si neustále pripomínať, a to nie preto, že všetko musí byť vždy ideálne, ale preto, aby sme vedeli, k čomu sa približovať.

Sme ľudia a to sa nezmení

Všimli ste si, že často komunikujeme “čo” a “ako”, ale len tí zdatnejší pridávajú “prečo”? Simon Sinek, autor knihy Start with why hovorí, že za každým rozhodnutím je pocit. Nestačí teda hovoriť na náš neocortex - časť mozgu, ktorá je zodpovedná za naše racionálne myslenie, jazyk a fakty, čiže “čo” a “ako”.  Máme ešte limbickú časť mozgu, ktorá je zodpovedná za náš pocit, lojalitu, dôveru, správanie sa. To je práve to, že ak sa rozhodujeme, máme z toho dobrý pocit. A to je to “prečo”. 

Za náborovým procesom musí byť niečo viac ako len - poď k nám, máme pre teba prácu. Dôležité je PREČO má prísť pracovať práve k nám? Príde k nám pracovať, ak verí, že my veríme v rovnaké “prečo”. Neprijímame ľudí, ktorí chcú iba prácu.

 

Záver

Zabezpečenie ľudského prístupu v tejto online dobe je veľkou výzvou pre každého manažéra. K zdolaniu tejto výzvy môže priamo pomôcť kvalitný a pravidelný rozhovor so zamestnancami, povedať “PREČO” a aktívne počúvať. Položme si teda otázky: Čo chcem? Prečo to chcem? Ako to získam? Aké sú ďalšie kroky?

"Náš rozvoj je nikdy nekončiaci proces. Ak tomu veríme, je isté, že dokážeme čeliť zmenám a že vieme, že jediné, na čo sa môžeme spoľahnúť je, že zmena je istá. Aj v nás samých."

  • URL copied!