Kto je súčasťou tímu pre Discovery fázu?

Kto je súčasťou tímu pre Discovery fázu a ako dlho by mala ideálne trvať?

V Discovery fáze sa snažíme pochopiť víziu projektu, zhromaždiť čo najviac informácií, definovať požiadavky, priradiť priority, odhadnúť rozpočet a identifikovať možné riziká. Pre túto fázu je potrebný tím expertov, ktorí sa budú vzájomne dopĺňať.

Mnoho ľudí si predstavuje tím pre Discovery fázu zložený výlučne z dizajnérov. Či už sa jedná o špecialistu na prieskum trhu, vizuálneho dizajnéra, alebo dizajnéra zameraného na používateľské testovanie a podobne. Tento tím by mal však obsahovať nasledujúce roly:

• Product Owner (Vlastník produktu). Osoba, zvyčajne zákazník, ktorá je “vlastníkom” vízie. Je hlavným spojivom medzi klientským tímom a tímom dodávateľa. Je jedinou a centrálnou osobou, ktorá komunikuje finálne rozhodnutia dodávateľskému tímu.
• Projektový manažér. Je zodpovedný za celkové plánovanie a organizáciu Discovery fázy, zaznamenávanie všetkých podrobností diskutovaných počas stretnutí a zabezpečenie produktívnej spolupráce medzi klientom a vývojovým tímom.
• Business Analyst (Analytik). Je spoluzodpovedný s dizajnérmi za prieskum a analýzu trhu, definovanie potrieb používateľov, ako aj za analýzu trhového potenciálu a ziskovosti produktu. Navyše definuje funkcionálne a nefunkcionálne parametre, a zlaďuje ich s obchodnými cieľmi a technickými možnosťami spolu s developermi.
• Solution Architect (Architekt). Je zodpovedný za analýzu technologického riešenia, čo zahŕňa definíciu prostredia a výkonu, škálovateľnosti a údržby. Architekti tiež skúmajú riešenia a platformy tretích strán a odporúčajú ich použitie či nepoužitie v projekte.
• Tech-Leads (Technologickí doménoví špecialisti). Komunikujú so zákazníkom, spolu s architektom definujú technické požiadavky na produkt, vytvárajú plán vývoja, určujú postupnosť krokov vývoja, stanovujú odhady, identifikujú riziká a poskytujú alternatívne technické riešenia.
• UX/UI Designers (Dizajnéri). Zrejme najdôležitejší komponent tímu tvoria práve dizajnéri. Mohli by sme mať dokonalý produkt, ktorý je technologickou špičkou, avšak to nezaručuje, že bude mať aj trhový úspech. Dizajnéri sú zodpovední za vytváranie čo najlepšej používateľskej skúsenosti v súlade s cieľmi projektu. Produkt definujú tak, aby bol vizuálne atraktívny, ľahký na používanie a čo najlepšie vystihoval pôvodný zámer zákazníka. Niekedy sa tiež stane, že sa vízia produktu musí po ich zisteniach prehodnotiť, aby sa dosiahol čo najväčší úspech.

Znamená použitie Discovery fázy návrat k Waterfallu? Aká dlhá je táto fáza?

IT projekty majú svoj životný cyklus, ktorý zvyčajne delíme do piatich fáz: zahájenie (initiation), plánovanie (planning), realizácia (execution), kontrola (control) a ukončenie (closure). Discovery fázu teda môžeme chápať ako preklenutie priepasti medzi fázami zahájenia a plánovania projektu.

Discovery fázu je možné integrovať do rôznych metodík riadenia projektov, či už ide o Waterfall alebo Agile. Niektoré organizácie fungujúce na princípoch Agile tvrdia, že používanie Discovery fázy je návrat ku koreňom princípov Waterfall. Všetko sa najprv precízne naplánuje, napíše sa kompletná dokumentácia a vývoj sa začne až potom. Toto však nie je úlohou Discovery fázy. Ako bolo spomenuté vyššie, v tejto fáze ide o to, aby sa pochopila vízia projektu, jeho ciele a rozsah. V mnohom ide o hrubý náčrt, keďže dôležitejšie je víziu pretransformovať do takého zoznamu požiadaviek, ktorý splní stanovené ciele. Mnohé tímy dokonca majú svoje “malé” Discovery fázy ako začiatočnú etapu každého cyklu, ktorý sa končí uvedením novej verzie na trh.

V projektoch riadených metodikou Waterfall môže Discovery fáza zvyčajne trvať 4-12 týždňov, v závislosti od veľkosti projektu. Pri použití agilných metodológií, napr. Scrum alebo Kanban, priemerné časové odhady sú: pre malý projekt 1-5 dní, pre stredne veľký projekt 1-3 týždne a pre veľký projekt 3-6 týždňov, alebo viac.

Etapy Discovery fázy

Každý projekt je jedinečný, preto nasledujúce etapy Discovery fázy berte skôr len ako inšpiráciu:

1.  Porozumenie
   • Vytvorí sa rovnaké chápanie. Zameriava sa na identifikáciu potrieb používateľov a ich zosúladenie s potrebami projektu. Klienti majú svoje vlastné ciele, ktoré chcú dosiahnuť – tie sa nie vždy sa zhodujú s cieľmi používateľov. Aby sme zaistili, že nami navrhované riešenie pokryje ciele oboch skupín, musíme skúmať obchodné aj používateľské ciele projektu.
   • Skúmame potreby používateľov. Mali by sme vykonať rozsiahly výskum, študovať riešenia konkurencie a najmä identifikovať skupiny typov našich používateľov (tzv. personas). Mali by sme byť schopní odpovedať na 3 otázky: Pre akých používateľov navrhujeme nás produkt? Aká je vízia môjho klienta? Aké sú kľúčové úlohy, ktoré chcú používatelia a klienti vyriešiť?
2. Ideácia
   • Navrhovanie rôznych riešení. Vďaka znalostiam získaným v predchádzajúcej etape dokážeme navrhovať možné riešenia, definovať požiadavky, softvérovú architektúru, začať pracovať na náčrtoch funkcionality (tzv. wireframes), a určite aj nadviazať kontakt s potenciálnymi používateľmi, aby sme dostávali pravidelnú spätnú väzbu. V tomto okamihu nehovoríme o dobrých alebo zlých riešeniach, jednoducho experimentujeme a snažíme sa prísť s čo najlepším konceptom. Je to etapa skúšania – pokus a omyl. V tejto etape začneme hlasovať a vyberať najlepšie riešenia, najdôležitejšie funkcie.
   • Vytváranie prototypov a ich testovanie. Tým, že testovacej vzorke používateľov dáme peknú prezentáciu alebo vytlačené nákresy, nedokážeme pochopiť ich reakciu. Preto musíte nájsť pragmatický spôsob, ako premeniť svoje nápady na niečo “trochu skutočné”, čo nazývame prototypy. Prototypovanie je jednoduchým spôsobom, ako potvrdiť alebo vyvrátiť hypotézy (testovaním prototypov) sledovaním spätnej väzby používateľov.
3. Rozhodovanie
   • Validácia nápadov. Po starom by to bolo: “To znie ako skvelý nápad, páči sa mi to! Poďme do toho!” Zmenené uvažovanie by malo byť: “Dokáž mi, že je to také skvelé, ako to opisuješ.” Validácia je o zvýšení dôvery v naše nápady. Pomôže nám rozhodnúť sa, či ich budeme realizovať alebo sa nimi nebudeme zaoberať. Dobrou metódou je tzv. Impact Mapping.
   • Finalizácia návrhu. Discovery fáza nie je lineárna, nejde od jedného kroku k druhému. Často sa stane, že musíme urobiť krok späť a vrátiť sa k predchádzajúcej etape a opraviť jej výstupy. Keď už máme všetky potrebné údaje, zoznam požiadaviek, informácie o výskume a podobne, sme pripravení urobiť potrebné rozhodnutie, ktoré nebude založené na pocitoch, ale dátach. V tomto okamihu sa tiež rozhodujeme, či investovať do pokračovania projektu, alebo je potrebné prehodnotiť celý projekt.

Na týchto etapách sa svojou prácou podieľa celý tím a spoločne sa snaží dospieť k čo najlepšiemu finálnemu návrhu. To, aké benefity prináša úspešne absolvovanie týchto etáp discovery fázy, si môžete prečítať v našom prechádzajúcom blogu. Ak vás zaujíma, aké aktivity a výstupy sú súčasťou Discovery fázy, tak si nenechajte ujsť ďalšie pokračovanie článku.